Pár dní v Káhire dokáže unaviť. Neustály ruch, trúbenie áut, hlučné obchody, turisti a ponúkanie suvenírov… Od domácich, u ktorých sme boli ubytovaní cez AirBnb, sme dostali tip na cestu do stredu púšte a to za 70 eur pre dvoch. Že vraj je to tu populárne medzi dobrodruhmi a vedia koho osloviť. Rozhodli sme sa pre tento výlet pomerne rýchlo, keďže nám zostali tri dni do konca pobytu v Egypte.

Žiadne vyspávanie, budík na pol piatu, aby sme sa včas dostali na autobusovú stanicu. Ráno tesne po šiestej na mieste podobajúcom sa parkovisku pred Lidlom čakajú dva mikrobusy. Sú určené pre lokálnych cestujúcich z Káhiry. Muži to majú o niečo ľahšie, ja som si pre istotu vzala mikinu a šatku. Rozhodnutie bolo správne, do mikrobusu nasadli aj dve ženy a obe boli v burkách.

Cesta je neskutočná a určite nie pre každého. Na prvý pohľad sa vôbec nezdá, že by ste sa vzdialili od ruchu veľkomesta. Z Káhiry sme šli viac ako 6 hodín s jednou zastávkou, predsa len je to cca 500km. Nečakajte klimatizáciu a ani si moc nepospíte, keďže arabské rádio ide na plno. O pohodlí sedenia sa tiež nedá veľmi hovoriť, do malého mikrobusu nás posadili deviatich. A nie, nedovolila som si fotiť.

Ani marec nebol zárukou príjemnejšieho podnebia. Čím viac v púšti, tým teplejšie. Vystúpili sme v Bahryia oáze a tu nás už čakal miestny beduín. Pripravil nám ľahký pokrm zo zeleniny a teplý sladký čaj.

Po hodine jazdy jeepom po osamotenej ceste som si všimla netradičné kopce. Čierna púšť pripomínala koláče s makovou posýpkou. Vyliezť však na takúto dobrotu počas horúceho poobedia nebola žiadna slasť.

Pôsobí nekonečne, kam len oko dovidí, sú výbežky sopiek týčiacich sa na neúrodnej piesčitej pôde. Nezdržovali sme sa a presunuli sme sa k ďalšej menšej oáze. Uprostred púšte tu nájdete nádrž s horúcou termálnou vodou. Toto lokálne kúpalisko však slúži zjavne len pre turistov.

Na ceste z Kryštáľovej do Bielej púšte sme naložili párik Japoncov, ktorí fotili všetko. Cesta ubiehala príjemnejšie, a to aj vďaka pomerne slušnej angličtine miestneho sprievodcu. Vysvetlil nám pôvod týchto úkazov na Sahare, ale tiež nám rozpovedal príbehy, ktoré sa medzi beduínmi tradujú.

Bielu púšť sme zachytili už pred zotmením. Pôsobilo to, ako by napadal čerstvý sneh. Výrazne sa ochladilo, teploty v noci v púšti klesajú skoro až na nulu. Začínam byť hladná ale čakám, ako sa to vyvinie.

Našli sme skvelé miesto na prespanie. Vietor prestal fúkať a beduín rozložil oheň. Mne bola zima aj v teniskách, on však neohrozene kráčal po piesku v kožených šľapkách.

Pri ohni nám porozprával zážitky z detstva. O tom, ako sa tu všetko mení, že mu priatelia odišli za životom do Káhiry a ako sa musela jeho rodina prispôsobiť turizmu. Jeho otec stále čaká na to, kedy sa ožení, ale že ešte tú pravú nenašiel. Láska je len jedna, či už medzi európanmi alebo beduínmi.

Večeru pripravil dokonale, trvalo to zhruba rovnako ako v našej remoske či rúre. Za takéto kuracie s ryžou by sa nemusela hanbiť ani luxusná reštaurácia. Najviac som sa tešila na teplý beduínsky čaj, ktorý je až netradične sladký.

Toalety tiež nečakajte, s trochou vody si však poradí každý. Ak ste videli film Čiernočierna tma s Vinom Dieselom, tak presne taká tma bola už 50m za autom. Žiadny svetelný smog a absolútne ticho. Konečne bolo vidieť nádhernú oblohu plnú hviezd.

Zložili sme sa na spánok za autom spolu s Japoncami. Beduín a jeho známy oddychovali vedľa ohniska. Pred zimou nás chránili hrubé beduínske vlnené deky, nepotrebovali sme ani spacáky. sa kdekoľvek, náročnosť s vekom u mňa klesá. Trochu som sa obávala myší a chrobákov, ale únava ma premohla. Ránopo prebudení bolo čarovné.

Čakali nás skvelé raňajky – pita chlieb, humus a káva, všetko rozložené na koberčeku. Áno, arabský životabudič premôže akúkoľvek chuť po spánku. Japonci s energiou už polhodinu fotia všetko naokolo a beduín sa vŕta v aute.

Púštny zážitok sa však chýli ku koncu, a teda sme si nechali ešte hodinu na zopár fotiek okolia. Aj rána sú tu pomerne chladné, takže mikina alebo tenšia bunda má svoje opodstatnenie. S poludním sa však opäť vraciame do púštnych teplôt. Nasledovali dve hodiny návratu do Bahryia oázy za spevu a trilkovania beduína a potom nekonečné čakanie na minivan do Káhiry. Tentokrát som už ale zaspala opretá o okno.

Author