Precestovať Island je mojím snom, odkedy si pamätám. Tento sen sa mi čiastočne splnil, keď som si letenky našla pod vianočným stromčekom s už naplánovanou cestou na posledný januárový týždeň, a teda o necelý mesiac.

Mesiac je pomerne dlhá doba, ale nie na vybavenie potrebnej kreditnej karty. Tento kúsok plastu vyžadujú pri zálohách v požičovniach áut. Ja bez stáleho príjmu figurujúc na s.r.o., priateľ živnostník. Banka sa však zľutovala nado mnou, a vystavila mi kartu v priebehu 7 dní.

V rámci budgetu som vybavila poistenie a zapožičanie Fordu Fiesta. Celkovo to vyšlo okolo 200 eur na celý týždeň. Trochu som ale nedomyslela, že to nie je Bratislava, ale Island s početnými závejmi a snehovými búrkami. Navyše odporúčam vybavovať poistenie auta až na mieste nie cez aplikáciu, ušetríte cca 80 eur.

Prílet do Keflaviku bol načas, ale prišli sme večer. Vystáli sme si radu na auto v Avise, skontrolovali a fotili jeho stav pre prípadné doloženie stavu. Nasledovala cesta pár km od letiska, kde sme sa ubytovali v Alex Guesthouse, pomerne cenovo dostupnom a príjemnom ubytovaní.

Ráno sme vstávali za tmy. Na Islande odporúčam priobjednať si raňajky ku každému ubytovaniu, cena síce prekvapí, ale je to stále menej, ako keby ste sa stravovali kdekoľvek inde. Zväčša raňajky stáli okolo 8-10 eur, ale boli aj lacnejšie.

Rozvidnievať sa začalo až po desiatej a slnko skočilo na obzor o jedenástej. Plán bol jednoznačný, sedem dní je málo, a teda musíme ísť. Prvou zastávkou je Þinkvellir, národný park, ktorý sa nachádza v Zlatom kruhu turistických pamiatok.

Zima ako v ruskom filme, telefón to vydržal 15 minút, preto určite odporúčam fotoaparát. Rok pred cestou som kúpila pomerne výhodne kompaktný fotoaparát Sony RX100 druhej generácie, dnes je o ďalšiu stovku lacnejší, pretože vyšli nové modely. Fotky hovoria za seba, no žiadny prístroj nedokáže zachytiť ten pocit.

Národný park má niekoľko km, sú tu Haukadalurské gejzíry a mohutný a nádherný vodopád Gullfoss. Menšie vodopády ostali skryté pod ľadom a snehom, ale ich sila bola počuť do diaľky.

Geysir Iceland

Po národnom parku naša sme sa ubytovali v Hella. Jedlo je tu pomerne drahé, a tak sme zvolili trojeurové hotdogy na benzínkach. To bude odtučňovačka. Po ceste k Víku sme si pozreli niekoľko vodopádov a zamrznutých turistických miest. Zastavili sme sa aj pri prírodnom termálnom kúpalisku s názvom Selljavalalaug, o ktorom mnohí nevedia alebo aspoň nevedeli, kým si nepozreli trochu depresívny film Bokeh (odporúčam).

Seljavalalaug

Voda v ňom však už nebola horúča iba mierne teplá. Spýtali sme sa teda lokálnych, kde vznikol problém. Vysvetlili nám, že ju už miestni začali využívať pre svoje potreby, a teda pritekajúci prameň je stále slabší.

Napriek tomu som videla niekoľko odvážlivcov sa v tom kúpať. Voda mohla mať tak 25 stupňov Celzia, no vonku mrzlo až do -5. Ja na antibiotikách som sa neodvážila ďalej riskovať.

Tesne popoludní sme zachytili nádheru Skogafossu, kde sa nám ukázala aj dúha. Ešte nás čaká vrak lietadla kúsok od Víku a len kilometer od oceánu. Dve hodiny poobede a slnko len tesne nad obzorom.

Ubytovanie vo Víku sme nezohnali. Tie ceny boli naozaj premrštené, 300 eur na noc je naozaj priveľa. S malou dušičkou som napísala spolužiačke zo strednej školy, či nás neprenocuje. Stretli sme sa s ňou na Reynisfjare, čo je neopísateľne nádherná čierna pláž s trolmi hrdo stojacimi kúsok od pláže v zúrivých vlnách oceánu.

Štyri hodiny poobede a slnko zapadlo. Na maják sme sa už nedostali. Spolužiačka nás zoznámila s jej priateľom islanďanom (veľmi sympatický človek) a ubytovala nás s takým luxusom, že som tvrdo zaspala. Zobudila nás, až keď sa nad Víkom objavila polárna žiara. Aplikácia Aurora teda neklamala a šli sme sa pozrieť na to vesmírne divadlo. Pre ďalších romantikov, aby ich nerušilo v tejto chvíli, nastavte si vopred expozíciu na foťáku.

Na ďalší deň sme chceli ísť viac na východ alebo aspoň sa dostať k Jókursarlónu, čo je ľadovcový záliv. V okolí sa nedalo ubytovať a po skúsenostiach z Víku sme zvolili zlatú strednú cestu. Ubytovali sme sa v Hofe, čo je farma cca 20km od Jókursarlónu. Sto eur na noc pre dvoch v chatke. Nemali sme však na výber.

Celý deň sme strávili v ľadovcovom zálive. Slnko nám však nedoprialo zachytiť v kvalite tú nádheru na foťák. Na autonabíjačke som pravidelne kontrolovala predpoveď Aurory na ďalší večer a hlásili, že túto noc bude silná.

Zložili sme si veci na farme a šli na noc naspäť. Tým, že Jókursarlón nie je obývaný, zbavili sme sa svetelného smogu a videli mliečnu dráhu v plnej kráse. Navyše od východu k nám prichádzalo silné svetlo, ktoré sa odrážalo vo vode.

Asi dve hodiny sme stáli v absolútnom úžase na mraze v mínus 20 stupňoch. Úplne premrznutí sme sa vrátili do Hofu a objednali sme si raňajky za 16 eur na osobu. Na internete však vyskočila výstraha pred snehovými búrkami a uzavretými cestami na sever. Ring road tu pre nás končí. Zajtra ráno sa vraciame naspať do Reykjavíku.

Raňajky nám priniesla mladá češka, ktorá tu spokojná pracuje už pár mesiacov. Keď zistila, odkiaľ sme, nabalila nám ešte dva sendviče navyše. Upozornila nás na prichádzajúcu búrku smerom do Víku a urgovala nás vyraziť. Búrka nás zachytila ako našich cestárov – nepripravených. Udrela s takou silou, že sme sa celú cestu do Víku ťahali 20km rýchlosťou. Viditeľnosť žiadna.

Za Víkom sa počasie umúdrilo. Po štandardnom hotdogovom obede a káve sme sa vybrali priamo do Reykjavíku bez ďalšej zastávky. V hlavnom meste sme sa ubytovali v študentskom hosteli za 50 eur na noc. Ponúkli nám bohaté raňajky za 5 eur, čo sme s veľkým nadšením prijali.

Rejkjavík je strohý, ale aj tak nám učaroval. Zostáva ešte pár dní, cesta na sever z východnej strany bola nedostupná, tak sme sa vybrali na západ cez fjordy Borgarnes. V rybárskom centre Stykkisholmure na severe poloostrova Snæfellsnes sme si užili dosť silný vietor. Odtiaľto sa dá dostať ľoďou na Západné fjordy, no z časových dôvodov sme sa na to neodhodlali.

Pokračujeme ďalej na západ po poloostrove. Stále menej a menej áut. Ako správny fanúšik Game of Thrones sa predsa nemôžem vyhnúť Kirkjufellu. Ubytovali sme sa v neďalekom Grundarfjordure na farme. Majiteľ vlastní kone a ovce a usilovne pracuje až do úplnej tmy. S veľkým traktorom odhŕňal sneh na ceste z farmy do mesta, ktoré boli úplne zasypané pod poslednou nádieľkou zo snehovej búrky.

Veľa času nám nezostáva, plánujeme ešte kúpanie v termálnych prameňoch. Keďže sa vyhýbam preplneným a pridrahým miestam, zvolili sme si namiesto Modrej Lagúny lokálne termálne pramene Laugarvatn. Vyšlo nás to namiesto 80 eur na osobu iba 30 a určite aj menej ľudí na metri štvorcovom.

Vďaka úspore sme sa ubytovali v lokálnom guesthouse Héraðsskólinn s historickým nádychom. Izba bola neveľká, a tak sme sa presunuli do obrovskej knižnice so staručkým gramofónom. Celé to ubytovanie pôsobilo ako vystrihnuté z 20. rokov minulého storočia. Sedeli sme v knižnici, popíjali horúci čaj a vychutnávali posledný deň.

Na druhý deň sme sa pobrali do Reykjavíku, vyhodili si až netradične z kopýtka a ochutnali sme rybaciu polievku v prístave. Jedna porcia 9 eur, čo je luxusné bratislavské menučko. Napriek tomu, že som najskôr ohŕňala nosom, od toho momentu nedám na ňu dopustiť. Tak úžasne chutné jedlo som naozaj už dávno nejedla.

Prešli sme sa ešte k majáku na západe Reykjavíku za ukrutného vetra. Miestnu obyvateľku však pri bežeckom výkone vôbec nebrzdil. S pohľadom na neoblomný oceán, strohé a mohutné fjordy sme nasadli do auta, vrátili ho na letisku v Keflaviku bez čakania a na schodoch do lietadla sme zazreli polárnu žiaru. Prišla sa rozlúčiť.

Bilancia: Budget sme mali väčší, ale šetrili sme na horšie časy. Celkovo nás to vyšlo cca 700 eur na osobu aj s letenkami a požičaním auta, aj vďaka pomoci spolužiačky, ktorá nám ušetrila ďalších 300 eur. A schudli sme každý po 4kg.

Author

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *